Jana Kapelová Artist statement

Transcription

1 Jana Kapelová Artist statement Jak může jednotlivec změnit či podrýt už nastavené společenské normy a konvence, anebo jim vůbec uniknout? Tato otázka je, dá se říci, klíčovým tématem v tvorbě Jany Kapelové. V jejích dílech se střetává rovina institucionální kritiky jež reflektuje její kulturně-politickou angažovanost v uměleckém poli - a filozofičtější zájem o možnostech jednotlivce obejít či transformovat (nefunkční) sociální systém a dosáhnout tak seberealizace. Zároveň se jedná o to, jakou v tom všem hraje roli samo umění. V projektech Kapelové jsou tématizované sociální normy často spjaty se sférou práce, přičemž dotyčným aktérem bývá někdo třetí, kdo je však s umělkyní tak či onak svázán. Ve svém počinu Volný pracovný čas (od 2011) například vystavila objekty amatérských umělců, kteří se věnují tvůrčí činnosti během ukradených chvil své pracovní doby. Volná tvorba tu představovala prostor osvobozený od jakéhokoliv tlaku, kritérií či očekávání a vytvořený často navzdory zaměstnavatelům či bez jejich vědomí. Jednalo se o jakousi individuální výhru nad systémem, o spiklenectví uzavřené s umělkyní, která se v mnoha případech zavázala jejich identitu neprozradit. Příběh malé javiskové formy Moja pamäť je zrkadlo, na ktoré mi dýchli (2012) zas zpracovává osud matky umělkyně Heleny Kapelové, která skrze svou zálibu v poezii unikla dusivé a stereotypní práci v továrně. V díle Kunsthalle súhrnná správa o stave ustanovizne ( ) se v roli aktéra, jenž čelí utlačující rigiditě systému, ocitá sama Kapelová a její kolegové umělci a kritici. Tématizovanou oblastí se pak stává samotná instituce umění. Jak obtížné může být snažit se zreformovat kulturní sféru na Slovensku ostatně zakusila Kapelová ve svém osobním angažmá v v kulturně-politické iniciativě Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo. Mezi případy, jimiž se iniciativa zaobírala, byla i tzv. kauza Danubiana, kdy navzdory několikaletému marnému ač urputnému úsilí slovenských umělců a kritiků o to, aby byla státem založena instituce typu kunsthalle, se tehdejší vládní představitelé poněkud netradičně - rozhodli investovat veřejné peníze do instituce v soukromých rukou a učinit kunsthalle právě z ní. Ve svém projektu, který o tomto traumatu umělecké scény pojednává, Kapelová nechává promlouvat jednotlivé aktéry politiky, kurátory, umělce. Slovenská kulturní politika z toho vychází jako bezvýchodná past osobních půtek, nikam nevedoucích vyjednávání s politiky, zklamaných nadějí. Jedná se o hořkou divadelní hru, která se odehrává za nezájmu širší veřejnosti symptomaticky právě v galerijní instituci. Pokud umění či volná tvorba ve dvou výše zmíněných dílech poskytla možnost vysvobodit se z určité situace, je otevřenou otázkou, zda umělecké zpracování traumatu kunsthalle představuje vhodnou formu terapie.

2 V podobném duchu se pak nese i performance Ak by ste mali čas, našli by ste si čas? ( ), který v podstatě vedle sebe klade náboženskou sektu a současné umění v situaci, v jaké se nachází zřejmě nejen na Slovensku, ale i obecněji v postkomunistických zemích. Viděno prizmatem jehovistů se současné umění jeví jako náboženská sekta svého druhu, jež operuje s ezoterickým jazykem a ideologií, a na níž se většinová společnost dívá v lepším případě s neporozuměním či nezájmem a v horším případě s despektem. K tomu je však umění odsouzeno vždy, ocitne-li se bez institucionální podpory, které se mu v našich zeměpisných šířkách obvykle nedostává v míře, jakou bychom si přáli. Vzniká pak propast mezi širší veřejností a uměním. Na jedné straně veřejnost o umění vůbec nic neví a zůstává tak ochuzena o odvážné otázky, jež nejsou tolik svázány s tím, co se považuje za společensky akceptovatelné. Na druhé straně se umění (ať už se jedná o tvorbu či reflexi) někdy až příliš arogantně uzavírá do sebe, aniž by reflektovalo svou (marginální) roli ve společenském dění, které ho ale vždy do velké míry chtě nechtě ovlivňuje. Metafora umělce jako pouličního prodavače Strážní věže klade před samotnou uměleckou scénu její vlastní ze společnosti vyloučené postavení a neexistující vztah postkomunistického společenství k vlastní živé kultuře. Zda střet s poněkud traumatickou skutečností, o níž tak nějak všichni víme, je východiskem ke změně, je, jak jsem poznamenala výše, otevřenou otázkou. Ostatně v tom analogie mezi umění a náboženskou sektou vázne. Jak ostatně ukazují zcela materialistické počiny Jany Kapelové, současné umění nenabízí spásu, zvláště je-li zaměřeno na společenské koordináty, jež určují naše životy, jako v případě umělkyně, která neukazuje snadná řešení a nic nezaručuje předem. Mapuje strastiplné, nejednoznačné a ne vždy úspěchem korunované úsilí se se společenskými normami a institucemi nějak konfrontovat, aspoň na chvíli jim uniknout anebo je vůbec změnit. Tereza Stejskalová

3 Jana Kapelová

4 Jak může jednotlivec změnit či podrýt už nastavené společenské normy a konvence, anebo jim vůbec uniknout? Tato otázka je, dá se říci, klíčovým tématem v tvorbě Jany Kapelové. V jejích dílech se střetává rovina institucionální kritiky jež reflektuje její kulturněpolitickou angažovanost v uměleckém poli - a filozofičtější zájem o možnostech jednotlivce obejít či transformovat (nefunkční) sociální systém a dosáhnout tak seberealizace. Zároveň se jedná o to, jakou v tom všem hraje roli samo umění. Tereza Stejskalová How an individual may change or undermine already set social norms and conventions, or even escape them? The question is, can say, a key theme in the works of Jane Kapelová. In her work institutional critique - which reflects her cultural and political engagement in the artistic field - meets with a philosophical interest in the ability of individuals to circumvent or transform (non-functional) social system and achieve self-realization. It is also about the role art itself plays. Tereza Stejskalová

5 Nie my žijeme v tomto priestore, ale tento priestor žije v nás , televízna inscenácia, 3:10 min We are not living in this space, but this space lives in us , tv inscenation, 3:10 min Jana Kapelová sa identifikuje s kritickými odkazmi, ktoré sú formulované v slovenských filmoch osemdesiatych rokov minulého storočia, vyhláseniami, ktoré sú podľa nej dodnes platné, keďže, ako sa zdá, sa na spoločenskom statuse quo nič nezmenilo. Jej hranie v mode-lovej situácii televíznej inscenácie zôdrazňuje bolestivý paralelizmus medzi nevyriešenými problémami minulosti a súčasnosti a evokuje potrebu konkrétneho konania. Je tiež prostriedkom k opodstatneniu umeleckej kritiky inštitúcií, ktorá je ako prax na domácej umeleckej scéne skôr ojedinelá. Judit Angel video online: Jana Kapelová identifies with critical messages formulated by Slovak movies from the 1980s, statements which she feels are still valid today, as it looks as if almost nothing has changed in society s status quo. Kapelová s role-playing in a model-like situation tv inscenation emphasizes the painful parallelism between unsolved problems of the past and present, and invokes the necessity of concrete action. It is also a means of legitimating the artist s institutional criticism, which as a practice is rather scarce in the local art scene. Judit Angel video online:

6 zábery z televíznej inscenácie / video stills from tv inscenation

7

8

9 Ak by ste mali čas, našli by ste si čas? , performance If you had time, would you find time? , performance Performance Ak by ste mali čas, našli by ste si čas? vedle sebe klade náboženskou sektu a současné umění v situaci, v jaké se nachází zřejmě nejen na Slovensku, ale i obecněji v postkomunistických zemích. Viděno prizmatem jehovistů se současné umění jeví jako náboženská sekta svého druhu, jež operuje s ezoterickým jazykem a ideologií, a na níž se většinová společnost dívá v lepším případě s neporozuměním či nezájmem a v horším případě s despektem. K tomu je však umění odsouzeno vždy, ocitne-li se bez institucionální podpory, které se mu v našich zeměpisných šířkách obvykle nedostává v míře, jakou bychom si přáli. Vzniká pak propast mezi širší veřejností a uměním. Na jedné straně veřejnost o umění vůbec nic neví a zůstává tak ochuzena o odvážné otázky, jež nejsou tolik svázány s tím, co se považuje za společensky akceptovatelné. Na druhé straně se umění (ať už se jedná o tvorbu či reflexi) někdy až příliš arogantně uzavírá do sebe, aniž by reflektovalo svou (marginální) roli ve společenském dění, které ho ale vždy do velké míry chtě nechtě ovlivňuje. Anebo aby reflektovalo své výstupy v podobě výstav, recenzí, kritik; tedy textů, které autorka cituje v žargonu jehovistů z vybraných časopisů. Tereza Stejskalová ukážka z performance: Performance If you had time, would you find time? confronts a religious sect with contemporary art in its current situation, which is apparently not present exclusively in Slovakia, but also generally in the post-communist countries. Seen through the prism of Jehovah s witnesses contemporary art appears to be a religious sect of its own kind which operates with an esoteric language and ideology, and which in better cases is perceived by the mainstream society with indifference or lack of interest, in worse cases scornfully. To such destiny, however, is art sentenced always when it is left without institutional support, which in our regions is not provided in the desired amount. Thus a gap emerges between the wider audience and art. On the one hand the audience is utterly ignorant about art, and thus remains deprived of raising courageous questions which are less bound with what is considered to be socially acceptable. On the other hand art (either creation or reflection) sometimes isolates itself from the outer world too aggressively, without reflecting its (marginal) role in social life which always has a major influence on it, either willingly or unwillingly. Or art scene reflection of their outputs (exhibitions, reviews, critic); thus, texts from the artistic magazines which are cited by the author in the jargon of Jehovah s witnesses. Tereza Stejskalová recording of the performance:

10

11 zábery z videa / video stills

12 Kunsthalle - súhrnná správa o stave ustanovizne , 6-kanálová projekcia, 2:22:28 Kunsthalle - a global report on the state of the institution , 6-channel projection, 2:22:28 Inscenovaný mnohostranný dialóg v réžii autorky na tému Kunsthalle je fiktívnym stretnutím osemnástich protagonistov v priestore Domu umenia, ktorý sa sedemnásť rokov transformuje na inštitúciu tohto typu. Ide o objemnú inštaláciu pozostávajúcu z video-dokumentácie rozhovorov s politickými predstaviteľmi (pracovníkmi ministerstva kultúry) a ďalšími osobami, ktoré aktívne pôsobili od roku 1997 v otázke založenia štátom financovanej Kunsthalle a v pozitívnom či negatívnom zmysle sa podielali na tomto trvale nedoriešenom projekte. Zároveň projekt mapuje názory samotnej výtvarnej komunity a ukazuje na rozpory a problémy samotnej odbornej sféry (nedostatočnosť priestoru pre kritiku a jej nízka kvalita, sebastrednosť a izolácia od širšieho medzinárodného diskurzu). Výskum má v tomto i v ďalších smeroch najmä sebapoznávaciu hodnotu a zároveň plní funkciu komplexne prepracovaného pohľadu, ktorý v našich podmienkach chronicky chýba. Táto orálna história ako bezprostredný záznam a doklad praktickej lokálnej politiky je dôležitá ako nástroj a materiál zároveň. Nesie taktiež príznaky angažovanej regionálnosti, a to v pozitívnom zmysle, kedže výskum a projekt sa týka slovenského prostredia a je adresovaný domácemu percipientovi. Stretnutie je sumarizovaním, ktoré podáva súhrnnú správu o špecifickom spôsobe riešenia problému v slovenskom prostredí. video online: web: fakty/kauzy/kunsthalle Staging multilateral dialogue to topic Kunsthalle, directed by the author, is fictive the meeting of eighteen protagonists. Video installation takes place in the House of Art in Bratislava, which is transforming to the Kunsthalle by the Ministry of Culture for seventeen years. Project presents one sizeable installation consisting of video documentation, interviews with political leaders (staff of the Ministry of Culture), and other persons who have been active since 1997 on the issue of state-funded Kunsthalle and who in positive or negative way participated in this constantly unresolved project. At the same time, the project is mapping the views of art community itself, and shows the contradictions and problems present in the professional sphere alone (inadequate space for criticism and its low quality, self-centrism and isolation from the wider international discourse). In this respect, the value of the project lies notably in selfrecognition, while at the same time functioning as comprehensively revised view that in our conditions chronically absents. This oral history as a direct entry and document of practical local politics is important as a tool and as subject matter at the same time. It also carries a symptom of committed regionalism, in a positive sense, since the research and the whole project relates to the Slovak environment and is addressed to domestic percipient. The meeting is summarized, which gives a global report on how to resolve the a specific problem in the Slovak context. video online: web: fakty/kauzy/kunsthalle

13 intervencia na fasádu budovy / intervention on the facade of the building

14 pohľad do inštalácie / installation view

15

16

17

18 Túžba po Kunsthalle 2011, participatívny mailartový projekt Longing for Kunsthalle 2011, participatory mail art project Jedným z nosných tematických okruhov angažovanej tvorby autorky je dlhobobá absencia inštitúcie typu Kunsthalle na Slovensku. Mailartový projekt pozostáva približne z 2000 pohľadníc adresovaných ministrovi kultúry s výzvou taktúto inštitúciou založiť. Pohľadnice autorka ilustrovala sériou diel slovenských výtvarníkov, ktoré tento problém pojednávajú resp. vo svojich autorských návrhoch vizuálne sprítomňujú neprítomnú Kunsthalle (Blažej Baláž, Erik Binder, Anton Čierny a Richard Gregor, Patrik Kovačovský, Michal Murin, Roman Ondák, Ján Vasilko). Čiastkovú mapu diel tohto typu ako apelatívnych obrazov súčasného umenia autorka vo forme pohľadníc - pozdravov distribuovala na rôznych miestach (galérie, kultúrne inštitúcie a pod.) s otvorenou možnosťou zapojiť sa a zaslať odkaz ministrovi (Vážený pán Krajcer, vstúpte do dejín ako minister, ktorý zriadil Kunsthalle!). Vzhľadom na celospoločenský charakter problému sa participatívny rozmer diela ukazuje ako funkčný. Presahuje hranicu umeleckého diela smerom k reálnej kultúrno-politickej komunikácii. Nina Vrbanová One of the main themes of the committed author is a long-term absence of the kunsthalle type of institution in Slovakia. Mail art project consists of approximately 2000 postcards addressed to the Minister of Culture with a call to establish it. The author illustrated a series of postcards with works of Slovak artists who address this issue, respectively visually present the non-existent kunsthalle in their works (Blažej Baláž, Erik Binder, Anton Čierny a Richard Gregor, Patrik Kovačovský, Michal Murin, Roman Ondák, Ján Vasilko). The autor distributed a partial map of these contemporary appellative artworks in the form of postcards - greetings to different places (galleries, cultural institutions, etc.) with an option to participate and send message (Mr. Krajcer, go down in history as the minister who established Kunsthalle!) to the Minister. Given the nature of this society-wide problem, the participatory dimension of the artwork seems funcitonal, exceeding the limits of the artwork towards a real cultural-political communication. Nina Vrbanová

19 pohľad do inštalácie / installation view

20

21

22 participácia na protestnom evente Vianočný darček pre ministra, 22. december 2011 participation at the protest s event Christmas gift for the Minister, December 22, 2011

23

24 Počkajte si, kým pán minister odíde 2006, videozáznam akcie Wait until the minister is gone 2006, video recording from action Dvojica videí dokumentuje očistnú akciu autorky v priestoroch Ministerstva kultúry SR a špecificky priamo v kancelárii ministra. Jej pôvodným zámerom bolo osobne na kancelárii umyť okná v metaforickom odkaze na vyčistenie pohľadu na stav umenia a jeho prvádzky zo strany kmeňovej inšitúcie a jeho čelného predstaviteľa. Po výrazne byrokratizovanej komunikácii s touto inštitúciou jej bolo umožnené poutierať v kancelárii ministra prach. Svoju reálnu akciu zaznamenala na video typu skrytá kamera, pričom utieranie prachu sa tu rovnako zvýznamnilo v rovine očisťovania, zbavovania sedimentu, ktorý zabraňuje čistému a progresívnemu pohľadu, ako aj slušným - transparentným praktikám kultúrnej politiky, ktoré napriek zmene politického režimu u nás dlhodobo nepatria k štandardom. Nina Vrbanová The two videos document the cleansing action of the author in the premises of the Ministry of Culture and directly in the office of the Minister. Author s original idea was to personally wash the windows at the Minister s office, metaphorically clearing the view of the fundamental institution and its head on the state of art and its operation. After strikingly bureaucratic communication with the institution, the author was permitted to dust the office of the Minister instead. She recorded her action on a hidden video camera. Dusting served equally metaphorically for the process of clear and progressive point of view, as well as decent - transparent practices of cultural policy that, despite the change of regime, are still not considered standard here. Nina Vrbanová video online: Ako to funguje, 2006, videozáznam akcie, 5:48min Počkajte si, kým pán minister odíde, 2006, videozáznam akcie, 3:52min video online: How it works, 2006, video recording from action, 5:48min Wait until the minister is gone, 2006, video recording from action, 3:52min

25 pohľad do inštalácie / installation view

26 Ako to funguje, 2006, videozáznam akcie, 5:48min How it works, 2006, video recording from action, 5:48min

27 Počkajte si, kým pán minister odíde, 2006, videozáznam akcie, 3:52min Wait until the minister is gone, 2006, video recording from action, 3:52min

28 Práca, ktorá je tam, kde byť nemá od 2013, videoinštalácia, práca v procese Work out of place since 2013, videoinstalation, work in progres Videoinštalácia vychádza z náhodne nájdených situácií zachytených kamerou a vnímaním pojmu špina britskou antropologičkou Mary Douglas. Douglas definuje špinu ako hmotu, ktorá je tam, kde byť nemá. Kamera pozoruje ľudí pri práci po práci príp. v náhodne vzniknutej práci, ktorá sa vzťahuje k odpadu. Premiestňovaním, usporiadavaním nadobúdajú predmety iný status, inú hodnotu. Používaný objekt sa zmenou kontextu mení na odpad. Prácou opäť nadobúda svoj pôvodný alebo pozmenený význam užitého objektu. Výstup tvoria statické videozáznami, v prvom z nich ( práca po práci ) usporiadava muž na kišinevskom trhovisku kartónové krabice do jednoho stĺpu, čím oddeľuje tie, ktoré mestský servis vyhodí a tie, ktoré budú naďalej plniť svoju funkciu. Druhé video (príklad náhodne vzniknutej práce ) zaznamenáva dočasnú skládku v pražských Holešovicích, kde samozvaní strážnici separujú vyhodené predmety, predávajú ich priamo na mieste alebo na blšáku príp. vo vetešnictvích. Video installation based on randomly found situations captured by the camera and the concept of dirt by the British anthropologist Mary Douglas. Douglas defines dirt as matter out of place. The camera observes people at work after work or randomly arising work, which refers to waste. By relocation, ranking objects take different status, a different value. Used object is changing to waste by change of context. By working regains its original or altered meaning of object. The installation consists of a static video records. In the first video ( work after work ) man arranges cardboard boxes in one column at Chisinau marketplace, thereby separates those that City service discarded and those that will be used. The second video (example of randomly arising work ) recorded a temporary dump at Holešovice in Prague, where self-appointed guards separated thrown objects. This guards sell the objects directly on the street or at flea markets or pawn shops.

29 zábery z videí / videostills

30

31 Moja pamäť je zrkadlo, na ktoré mi dýchli 2012, malá javisková forma My memory is a mirror they breathed upon 2012, small scene form Na svojom umeleckom projekte spolupracovala autorka so svojou matkou, Helenou Kapelovou. Na základe jej rozprávania a v spolupráci s ňou napísala text. Ide o príbeh dôležitej časti matkinho života. Tá bola voľbou svojich rodičov nasmerovaná na profesijnú dráhu sústružníčky. Prostredníctvom záujmovej činnosti - recitátorstva sa jej však podarilo toto nasmerovanie zmeniť, čo sama vníma ako výrazný kvalitatívny posun, jednak od manuálnej k intelektuálnej činnosti, ale aj ako posun od práce ako prostriedku obživy k napĺňajúcemu povolaniu, s ktorým sa dokázala identifikovať s pocitom stavovskej hrdosti. Text sa z väčšej časti týka predprevratového obdobia, na ktoré bola jej dráha recitátorky a učiteľky prednesu úzko naviazaná. Ďalším dôležitým krokom práce s textom bol proces učenia. Matka dcéru inštruovala, ako má text prednášať, na ktoré časti klásť dôraz. Tento proces je zaznamenaný na dokumentačnom videu. Konečným výstupom spolupráce matky a dcéry je však samotný prednes. Orálna história, hoci sprostredkovaná písaným textom, sa tu znovu vracia do sféry ústneho podania. Autorka sa stáva nositeľkou a šíriteľkou matkinho príbehu, jej externou pamäťou. Téma pamäti je pre túto prácu centrálna, zmieňuje sa v názve aj v prednášanom texte - v oboch ako čosi zradné, krehké, zahmlené... Nóra Ružičková Project is a collaboration with author s mother. Author s mother has been directed to be latheman by the parents choice, but by the interest in reciting changed her work (and life). She feels it as hers own choice like a qualitative shift from manual work to intellectual activity. From the machine to the creative job with recitation of poetry and prose, literary competition etc. in the communist era. Mother instructs her daughter (author) how recite the text about 20 years of hers working life, to which parts of her life put the accentuate. The artwork presents small scene form, when artist become the bearer and intermediary of mother s story. Nóra Ružičková view of the reciting text: ukážka recitovaného textu:

32 prednes na večeri performatívnych prednášok P.O.L.E. - Nikdy nikoho ničemu neučil přesto jsme ho nazývali učitelem, Eliadova knižnica, Divadlo Na zábradlí, Praha performing at evening of performative lessons P.O.L.E. - He Never Taught Anyone Anything But We Called Him Teacher Nevertheless, Eliade library of Theatre Na zábradlí, Prague

33 ukážka recitovaného textu / view of the reciting text

34 citácia fotografie (vľavo Helena Kapelová, vpravo Jana Kapelová) photo citation (left Helena Kapelová, right Jana Kapelová)

35 Voľný pracovný čas od 2011, autorský výskum Na prácu sme si zvykli nazerať ako na miernu formu choroby. Vykonávame ju príliš často len ako nutné zlo, čo nie je práve najlepší predpoklad pre kreativitu a sebarealizáciu. Fritjof Bergmann Projekt voľný pracovný čas hľadá medzery a pozitívne modely narúšania pasívneho vykonávania tejto nutnosti. Vychádza z osobnej skúsenosti a snahy vymaniť sa aspoň čiastočne z povinných zamestnaneckých fixácií; pevného pracovného času (napr. osemhodinový) a priestoru (napr. kancelária, výrobná hala, prevádzka a pod.) Sebarealizácia je v klasickej Maslowovej teórii potrieb na vrchole hierarchie. To, že si zamestnanec dokáže odtrhnúť, či už tajne, alebo ako verejné tajomstvo, kúsok času pre seba, považujem za osobný zisk, najmä ak zamestnancovi samotný pracovný čas nič také neposkytuje. V sociológii je tento ambivalentný pojem voľný pracovný čas nezmyselný. Čas sa definuje buď ako voľný alebo ako pracovný. Môžeme sa naň však pozrieť z dvoch uhlov. Po prvé z uhlu zamestnávateľa v rámci taylorizmu, kedy je výkonnosť zamestnanca dosahovaná sociálnym inžinierstvom. Po druhé sa s týmto faktom môže, ale nemusí prekrývať erózia zo strany zamestnanca napríklad formou De Certeauvej subverzívnej teórie - la perruque (tzn. parochňa ). Pričom parochňa je zamestnanec, ktorý performuje svoju prácu na pracovisku ako prevlek pre svojho zamestnávateľa. Parochňa môže byť tak jednoduchou vecou ako keď sekretárka píše ľúbostný list počas pracovnej doby (Michel De Certeau). V autorskom výskume ma zaujíma mapovanie potreby kreatívnej sebarealizácie v práci, pri ktorej je oveľa náročnejšie mimikry pracovnej náplne, ako i skúmanie prostredia vytváraného pre zamestnancov, ktorí svojimi realizáciami ignorujú, či vzdorujú imperatívu pracovnej etiky hlásajúcej rýchlosť, výkonnosť a iniciatívnosť. Oslovila som známych a ich prostredníctvom ďalších známych k priznaniu sa ku kreatívnym tajným dielam vytvoreným výlučne v práci. Participácia autorov spočíva aj v sprievodnom texte k objektom, opisujúcim proces a podmienky tvorivej činnosti. Napríklad, jeden z participujúcich využíva pracovnú 3D tlačiareň na tlač ťažko realizovateľných objektov, ktoré si sám navrhuje a podarúva svojim blízkym. Iný navrhol model miniatúry auta, ktorý si nechal tajne vyrobiť v práci kolegami z plechu. Ďalšími produktami voľného pracovného času bývajú napríklad fotokoláže, či manipulované fotografie, básne, poviedky, kresby, textilné hračky, prípadne texty piesní. Výtvory vznikajú mimo štruktúru, v niečom, čo nie je ani voľný čas, ani pracovný čas, a preto je možno vo vytvorených dielach trochu hanby (nemali by existovať, sú to také nechcené deti, ale sú tu). Voľný pracovný čas skúma a dokumentuje tento oxymoronový jav u ľudí narodených v 70-tych a 80-tych rokoch s prvými zamestnaneckými skúsenosťami v 90-tych rokoch a neskôr. Je to kreatívna a zrejme často jediná dostupná forma, ako si zamestnanci môžu presadiť svoj záujem oproti zamestnávateľovmu, ktorý chce čo najviac práce (v súlade s tým, čo sa má v podniku robiť), za čo najmenej peňazí. Špecifické znaky, či už parochne alebo voľného pracovného času môžu a nemusia byť zamestnávateľom známe. A teda, môže ísť o verejné tajomstvo, či vedomé sociálne inžinierstvo zamestnávateľa, keď takýmto oddychom dosiahneme väčšiu koncentráciu a výkonnosť zamestnanca, alebo o vedomú autorskú sebarealizáciu zamestnanca, ignorujúcu prvky nutnosti práce. Jana Kapelová

36 Free Working Time since 2011, author research We have got used to looking at work as a sort of mild disease. We often consider it only as a necessary evil which is not a very good predisposition for creativity and self-actualization. Fritjof Bergmann The project Free Working Time looks for gaps and positive models that disturb the passive performance of this obligation. It is inspired by personal experience and an effort to liberate oneself from obligatory working fixations; fixed working hours (e.g. the eight-hour day) and workplaces (e.g. office, manufacturing room etc.). In the traditional Maslow s hierarchy of needs, self-actualization is situated at the top of this hierarchy. I consider the fact that employees are capable of taking, either secretly or as a form of public secret, a little time for themselves as a personal gain, especially if working time does not offer anything like that. This ambivalent term free working time has no sense in sociology. Time as such is defined as either free or working. We can look at it from two points of view. First, from the point of view of the employer using the theory of Taylorism where employee s efficiency is reached by social engineering. Second, from the employee s point of view whose activity might but does not necessarily have to be the form of De Certeau s subversive theory la perruque (in English the wig ). According to this theory la perruque is all of the work that is done within the workspace that doesn t contribute to the profit of the company. A secretary writing a love letter during working hours is one of the simplest examples of this wig (Michel De Certeau). In the research I m interested in needs of creative self-actualization at work and at the same time I analyze the environment of employees who, with all their products, try to ignore or fight against the imperative working ethics which calls only for speed, efficiency and initiative. First, I have started by asking my friends to confess their secret creative products made exclusively at work. Then my friends have asked their friends to do the same and so it continues up to now. Participation of these authors includes also comments on their objects explaining the process and conditions of their creative work. One of the participants, for instance, uses a 3D printer at work in order to print the objects he designs himself and which are difficult to make. Later he offers them to his friends. Another has designed a miniature model car which has afterward been produced from metal by his co-workers. Other products of free working time can be photo collages, manipulated photos, poems, short stories, drawings, textile toys or lyrics. These products are created outside the structure, neither during free nor during working time, therefore they might carry a little bit of shame (they should not exist, but they are here, as unwanted children). Free Working Time analyzes and records this oxymoronic phenomenon among people born in the 70s and 80s with the first working experience in the 90s and later. It is a creative and often the only accessible way how employees can push their interests against those of the employer who expects the maximum of work for minimum costs. The specific features such as wigs or free working time might or might not be familiar to the employer. They can be either a public secret or a wilful social engineering of the employer, who can by such a rest accomplish higher concentration and efficiency of the employer. On the other hand, it can also be wilful self-actualization of the employee ignoring the elements of work obligation. Jana Kapelová

37 pohľad do inštalácie / installation view

38

39

40

41 free working time: 2 job: engineer author: wanted to stay anonymous, *1980 FWT output: objects year: since 2008 author s statement: I work as an engineer. The scope of my work it to design outlines of the components made by our company and to create software that will engrave them into the metal with laser. In my free time I design small objects (presents for my wife and friends) which are easily to carry out and to transport. In some cases I also appointed my colleagues who elaborated my own forms. In this way, we created a car model which became a souvenir of our company at the fair in Nitra. I have to admit that I was a bit worried when our boss asked me where our company had received such a present. free working time: 22 job: sales manager author: Daniela Čeplíková, *1982 FWT output: song year: 2012 author s statement: I love music, however, I work in a completely different field... In a field I enjoy and which supports me, but music is my passion. For a long time I had wanted to write a text by myself, compose a song... However it was thanks to my work that the Ytongsong came to light. A new shopping center was being built right next to my office which caused incredible noise. I couldn t concentrate on anything. I often looked out of the window and I could see Ytong, Nobasil, bricks everywhere... I had even started dreaming about them. I Once I was working on an invoice and found myself crooning a chorus: Prefabeton, Prefabeton, toi - toi. I found it so stupidly funny that I pulled out a paper, a pen, and wrote down all the building materials I could see from the window and decided to give these brands a new life, to promote them into lyrics. It sounds English, but basically means nothing.

42 free working time: 17 job: print output controller author: Marek Grman, *1976 FWT output: woodcarving year: 2010 author s statement: I worked as a print output controller in the printing works. My task was to check the order, whether it didn t contain errors. Those mischiefs were of course always trying to hide them somewhere, either at the bottom prints or somewhere in the middle, but I always figured it out. Over time, they gave up and my work was performed by self-correction. From 6 p.m. when the management left to 10 I had nothing to do. We used wooden pallets for the transportation of the material. From broken pieces, which were good only for landfills, or a furnace, I selected pieces that impressed me somehow - once it was an interesting pattern of year rings, another time it was a weird knot resembling an eye, or even a whole figure. You just had to look at it from another perspective. I started to take a little saw and a knife to work. Suddenly the old pieces of wood began to revive with new shapes under my hands. I have found a new dimension, an enjoyable hobby and many gift ideas for my friends and acquaintances. free working time: 3 job: aircraft mechanic author: wanted to stay anonymous, *1981 FWT output: Easter eggs year: since 2011 author s statement: I wanted to be a pilot. That was also what I wrote in my university application form. However, women weren t accepted in those times so I changed it for air engineering. There had never been a girl in our department before; I managed to graduate in 2004 and in the same year the whole school ceased to exist (Military Air Force Academy of General M.R.Stefanik). I am the only female soldier who started and also finished the field of repair and maintenance of aero-engines. Currently, I work as an aircraft mechanic. There are around 50 men in our hangar, then there is me and my female colleague. Our work is to repair and maintain planes. Sometimes there is too much work and we have to work overtime. However, there are periods when all planes are in good condition and we have plenty of free time. During such a period me and my colleague made all the Easter eggs. We decorated more than 200 of them. Our male colleagues were of course shaking their heads over our idea; however, there were some exceptions who also bought some of our products. Other male colleagues make airplane models or furniture in their free time.

43 free working time: 21 job: trade representative author: Vieroslava Leitmanová, *1982 FWT output: drawings year: 2005 author s statement: I worked in a call center, where I dealt with customers orders. There were times when they had to wait on the line for half an hour in order to be put through. It was very difficult to process an order according to the customer requirements and at the same time focus on the wishes of others. When the interest in products decreased a little, it felt good to do something else for a while. I tried to induce a positive mood by drawing. That was the time when the cock drawing arose. Its fiery colors helped me to relieve stress and reminded me of pleasant moments spent in nature with animals; and a blooming rose and a shell as souvenirs from holidays. Unfortunately, this activity was not positively received by the employer. I was expressly forbidden to be engaged in drawing or any other activity that wasn t related to the work of a call center agent. free working time: 13 job: clerical personnel author: Martin Sliz, *1986 FWT output: short stories and translations from Russian language year: since 2010 author s statement: The university was a creative paradise for me. I didn t have to care much about real life and how to survive. However, after my university studies I had to face the reality. I couldn t find a job in my field (translation and interpretation - Russian language and culture). So I ended up in a supranational construction organisation, where I spent most of the time ing to our foreign partners and preparing grounds for open tenders. In short - administrative work. As I didn t want to lose my Russian language skills I had to keep in touch with the language. After a while I found time for my own at work. I have my own office so it wasn t so difficult. First I only read Russian newspaper, later I decided to find something more creative. What about a translation of a Russian short story? I started with a translation of a short story by Sergej Dovlatov, one of my favourite authors. Gradually, I have added my own creative writing. I try to relax a bit at work because 8-hour concentration on construction paperwork is simple not what one would call a fulfilling job.

44 Situácia 2012, event Situation 2012, event Situáciou sme spolu s Magdalénou Kuchtovou nadviazali na predošlý projekt Nuda a zmysel (2010), kde sme sa zaoberali fenoménom nudy. Pozorovali sme mimikry nudenia sa ako sa nuda prejavuje navonok? Čo ju vyvoláva? Ako sa dokážeme nudiť? Pozorovania sme sa snažili tentokrát obrátiť na pokus o vytvorenie situácie spoluprežívania stavu/pocitu nudy vo voľnom čase medzi umelcami a kurátormi. Pracovali sme konkrétne s kategóriou situačnej nudy, ako ju popisuje nórsky filozof Lars Svendsen v knihe Malá filozofie nudy. Využili sme pozvanie do bytového projektu Miry Gáberovej Performance Group a zinscenovali párty, kde sa pozvaní hostia medzi sebou čiastočne alebo vôbec nepoznali. Nachystali občerstvenie, ale vylúčili alkohol, ako katalyzátor zábavy a vybrali skladby s témou nuda. Samy sme sa nudu nesnažili performovať, ale skôr spoluprežívať s účastníkmi vývoj večera (pričom sme nevedeli predpokladať výsledok nášho zámeru). Väčšina hostí odišla s ospravedlnením ešte pred desiatou. Vznikli pokusy o akési spoločné hry, ktoré ešte väčšmi podporili atmosféru. Skupinové prežívanie nudy sa stalo spoločným zážitkom, ktorý si môže každý zo zúčastnených kedykoľvek vybaviť narozdiel od iných, nudných, už zabudnutých, situácií. We continue with Magdaléna Kuchtová with the project Situation on previous project Boredom and meaning (2010), where we discussed the phenomenon of boredom. We observed mimicry of to be bored - how is boredom manifested externally? What causes it? How we can get bored? Observation time we tried to turn to attempt to create a situation of feeling together condition / sense of boredom in free time between artists and curators. Specifically, we work with the category of situational boredom, as it describes the Norwegian philosopher Lars Svendsen in the book A Philosophy of Boredom. We used an invitation to Mira Gáberová s flat project Performance Group and arranged a party where invited guests didn t know each other or just partially. We prepared food, but exclude alcohol as a catalyst for fun and select songs with the topic boredom. Themselves, we didn t try performe boredom, but rather to experience together with participants developing the evening (which we didn t anticipate the result of our purpose). Most guests left with the excuse before the tenth. The attempts of created common games encourage even more atmosphere. The group-experiencing of boredom has become a common experience that everyone can equip at any of the participating unlike other boring, no longer neglected situations.

45 fotodokumentácia / pohoto documentation

46

47 Nuda a zmysel (v spolupráci s Magdalénou Kuchtovou) 2010, videoloop Boredom and Meaning (cooperation with Magdaléna Kuchtová) 2010, videoloop Projekt Nuda a zmysel bol realizovaný pre výstavu Mobilnále na festivale Tina B v Prahe. Vychádzal z pozorovania príznakov nudy bratislavských taxikárov a textov nórskeho filozofa Larsa Svendsena. V tomto projekte som uvažovala o nude, ako nevyhnutnej súčasti pracovného procesu ilustrovanej na taxikárovi. Po dôkladnejšej analýze sa to javí ako špecifický príklad nudy v pracovnom procese nakoľko taxikár ako súkromník si sám organizuje svoj pracovný čas a podriaďuje ho požiadavkám zákazníkov. Vo videu išlo slovami Elizabeth Goodsteinovej o zážitok bez vlastností, v ktorom sa však stále niečo dialo. Výstup tvoril hodinový videozáznam v loope, v ktorom kamera snímala zo zadného sedadla auta nudiaceho sa taxikára čakajúceho na zákazníkov. Ten bol projektovaný na predné sklo v interiéri auta. V spätnom zrkadle bežal LET text od Larsa Svendsena ako komentár/návod k vnímaniu celej situácie, kladúci otázky o zmysle a kvalite prežívaného času. Text bežiaci v spätnom zrkadle taxikára: Nudu treba prijať ako nevyhnutný fakt, ako gravitačnú silu života. Nuda nesúvisí so skutočnými potrebami, ale s túžbou po zážitkoch. Nič okrem zážitkov nie je zaujímavé. Že bytie je prevažne nudné, sa ukazuje i na tom, aký veľký dôraz kladieme na originalitu a inováciu. Časová prázdnota pri nude nie je ochudobnená o udalosti, niečo sa v tom čase stále deje. Aj vtedy, keď náš pohľad spočíva na odstavenom aute. Časová prázdnota je prázdnota zmyslu. Boredom and meaning based on the observation of signs of boredom Bratislava s taxidriver and texts of Norwegian philosopher Lars Svendsen. This is a specific example of boredom at work whereas taxidriver as a self-employer can organize his own working hours. By means of words Elizabeth Goodstein is it a experience without qualities, in which is still something going on. The output consisted of hour video in the loop, in which the camera captured from the back seat of the car bored taxi driver waiting for customers. This was projected on the windshield in a car interior. In the driving mirror was running LET text from Lars Svendsen as comments / instructions questioner about the meaning and quality of surviving time. Text running in the driving mirror of the bored taxi driver: Boredom should be taken as an inevitable fact, as the gravitational force of life. Boredom is not connected with actual needs but with desire. Stimuli are the only interesting thing. That life to a large extent is boring is revealed by our placing such great emphasis on originality and innovation. The emptiness of time in boredom is an emptiness of action, for there is always something in this time. Even while our view rests to the parked car. The emptiness of time is an emptiness of meaning. video online: video online:

48 záber z videa / videostill

49 pohľad do inštalácie / installation view

50 Jana Kapelová (1982, Československo) žije a pracuje v Prahe a Bratislave jana.kapelova@gmail.com SK , CZ Vzdelanie: Vysoká škola výtvarných umení, Ateliér videa a multimediálnej tvorby doc. Anny Daučíkovej, akad. soch., doktorandské štúdium Škola konceptuálneho umenia prof. Miloša Šejna, Akadémia výtvarných umení v Prahe, dvojsemestrálny študijný pobyt Fakulta výtvarných umení, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Ateliér integrovaného výskumu doc. Miroslava Nicza, akad. mal., magisterské štúdium Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, aprobácia slovenský jazyk výtvarná výchova, magisterské štúdium Samostatné výstavy: 2013 Podozrivý voľný čas (s Radkom Mačuhom), Open Gallery, Bratislava If you donʼt need it Red line (s Michalom Moravčíkom), SPACES/CHIOȘC, Kišinev, Moldavsko 2012 Kunsthalle súhrnná správa o stave ustanovizne, Dom umenia, Bratislava Situácia (s Magdalénou Kuchtovou), projekt Performance group Miry Gáberovej, Bratislava Voľný pracovný čas, Galerie u dobrýho pastíře, Brno, ČR 2009 Na vlastnú zodpovednosť, room 19_21, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica 2008 Kapela Dudáš - Núdzové východiská (s Jurajom a Ivanom Dudáš), Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice Kolektívne výstavy: 2014 Potreba praxe, tranzit dielne, Bratislava Vše co zbylo, Trafačka, Praha, ČR 2013 Kontextuálne umenie, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava Sociální design, Galerie Emila Filly, Ústí nad Labem, ČR Nultá výstava, Kunsthalle LAB, Bratislava Beyond the red lines, Oberliht Association, Kišinev, MDL Praguebiennale VI., Nákladové nádraží Žižkov, Praha, ČR Essl Art Award CEE 2013, Galéria Médium, Bratislava Entry code, Galéria AVU, Prague, Praha, ČR Nikdy nikoho ničemu neučil přesto jsme ho nazývali učitelem, Eliadova knižnica, Divadlo Na zábradlí, Praha, ČR 2012 The Real Emotions, Muzeul Naţional de Artă Cluj, RO Creative Unit, Galéria Médium, Bratislava Arteterapia, Galéria Medium, Bratislava Lovci v raji, Slovenská národná galéria, Bratislava

51 2011 Re:public space, Festival REFRESH +89, publicartová výstava, Košice Velocypedia, Galerie NTK, Národní technická knihovna, Praha, ČR Sedmikrásky a klony, Slovenská národná galéria, Bratislava 2010 TINA B, Mobilnale 2, publicartový projekt v autách, Praha, ČR Exposition Projection, public artový projekt v metre, Paríž, FR 2009 Formáty transformace, Dúm umění města Brno, Brno, ČR Causa corporalis, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica Nomad Space, Barbakan, Banská Bystrica Erased Walls, Freies Museum Berlin, Berlin, DE Bienále mladého umenia Skúter II., Galéria Jána Koniarka, Trnava Praguebiennale IV., Karlín Hall, Praha, ČR V. Zlínsky salón mladých, Krajská galéria výtvarného umenia, Zlín, ČR Web-site-specific, Bunker, Nitrianska galéria, Nitra 2008 Videoabend, Galéria Koloni, Dresden, DE Dva uzly, festival Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava VIDEOSET 1, Stanica, Žilina 2007 Skúter II., bienále mladého slovenského umenia, Elektráreň Tatranskej galérie, Poprad Dort oder dort, Neuenkirchen, DE Skúter, bienále mladého slovenského umenia, Galéria Jána Koniarka, Trnava ne)moc/(sub)dominancia, Štátna galéria, Banská Bystrica (katalóg) 2006 Re-prezentácia, Galéria mladých, Nitra Not just one room but manny, galéria AVU, Praha, ČR OFF ART, Galéria Solway, Krakov, PL Vafex live, festival Multiplace 5, Stanica, Žilina Entry point, Open gallery, Bratislava Members club, Nood Gallery, Praha, ČR 2005 Egoart, Nood Gallery, Praha, ČR Ceny: 2013 Essl Art Award CEE, finalistka 2005 Egoart, finalistka Rezidencie: 2013 K.A.I.R., Kišinev, Moldavsko Festival: 2007 NIPAF, International Asian Festival Of Performance, Tokyo, Nagoya, Gyoda, Nagano, Japan

52 Zastúpenie v zbierkach: Galéria Jána Koniarka, Trnava Iné projekty: od 2010 od 2009 iniciatíva Dvadsať rokov od nežnej neprebehlo, iniciatíva zameraná na problémy kultúrnej politiky na Slovensku Artyčok TV, online televízia zameraná na výtvarné umenie ( koordinátorka slovenskej sekcie, redaktorka Hore bez (s Omarom Mirzom), relácia o súčasnom výtvarnom umení, spoluautorka idey a tvorca relácie Kurátorské projekty: 2013 Kurz proxemického tance, Galerie AVU, Praha, ČR Presentation of the New media II Department, FLAT SPACE, Kišinev, ML II. jakost, Galerie AVU, Praha, ČR 2012 Skúsime to cez vesmír (s Tomášom Džadoňom), prednáška o aktivitách iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo, Tranzit CZ, Praha, ČR 2011 Aspoň sme nezostali ticho, Multiplace GJK v SNG (Medzinárodný festival umenia nových médií), Slovenská národná galéria, Bratislava - prednáška o umeleckom aktivizme Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava 2010 Medzicentrum publicartový workshop vo verejných priestranstvách Banskej Štiavnice pre študentov vysokých umeleckých škôl (v spolupráci s Matúšom Pšenkom, Ninou Šoškovou a Jánom Viazaničkom) 2009 Z technický príčin otvorené (v spolupráci s Omarom Mirzom) - interaktívna výstava nových médii), Galéria mladých, Nitrianska galéria, Nitra Videoperformance, workshop zameraný na videoperformance, Krajská galéria výtvarného umenia, Zlín, ČR 2008 Project room 14 - dlhodobý výstavný projekt pre Galériu Cypriána Majerníka v Bratislave, zameraný na prezentáciu tvorby študentov a čerstvých absolventov umeleckých škôl Dva uzly - medzinárodný videoartový projekt, festival Multiplace, Galéria Jána Koniarka, Trnava 2007 NIPAF - prednáška o medzinárodnom ázijskom festivale performance, Galéria Jána Koniarka, Trnava 2006 re-prezentácia - výstava študentov Ateliéru Intermediálnej a audiovizuálnej tvorby FVU AU v BB), Galéria mladých, Nitrianska galéria, Nitra Entry point (v spolupráci s Annou Maximovou), Open gallery, Bratislava

53 Zoznam ohlasov: KAPELOVÁ, J. Legenda Domu umenia / Kunsthalle Bratislava, In Artalk.cz [online]. 2/5/2014 Dostupné na internete: legenda-domu-umenia-kunsthalle-bratislava/ RUŽIČKOVÁ, N. Čo sa skrýva pod parochňou, In Kloaka, ISSN , 2013, roč. 4, č. 2, s BÜNGEROVÁ, V. Správa o stave umenia. In Atelier, ISSN , 2014, roč. 27, č. 1, s. 8 STOLÁRIK, M. Kontextuálne umenie v GCM. In Hentak.sk [online]. 11/2013 Dostupné na internete: STOLÁRIK, M. Kunsthalle vstupuje do každodennej reality. In Artalk.cz [online]. 11/2013 Dostupné na internete: GERŽOVÁ, J. Jana Kapelová. In Artdispecing.cz [online]. 11/2013 Dostupné na internete: KUKUROVÁ, L. Čo je za umením? In Artalk.cz [online]. 30/8/2013 Dostupné na internete: ŠTEFANČÍKOVÁ, M. Kunsthalle súhrnná správa o stave ustanovizne. In Artycok.tv [online]. 16/7/2013, Dostupné na internete: STEJSKALOVÁ, T. Emancipace od práce. In A2, ISSN , roč. 9, č. 12/13, s. 10 LEHOCKÝ, L. Jana Kapelová. In FlashArt, ISSN , 2013, roč. 7, č. 27, s. 53 MIRZA, O., VIŠŇOVSKÝ P., Flákajú sa v robote a vzniká umenie. In Hore bez, tv.sme.sk [online]. 2/2/2013 Dostupné na internete: flakaju-sa-v-robote-a-vznika-umenie.html ŠTRBÁKOVÁ, L., JELEMENSKÝ, P. Kunsthalle súhrnná správa o stave ustanovizne. In Ateliér, ISSN , 2013, roč. 26, č. 2, s. 2 MEGYEŠI, P. Poučná kapitola z dejín neexistujúcej inštitúcie. In Artalk.cz [online]. 15/1/2013, Dostupné na internete: OPOLDUSOVÁ, J. Ani po pätnástich rokoch Kunsthalle neexistuje. In Pravda [online]. 3/1/2013, Dostupné na internete: MOČKOVÁ, J. Osemnásť dôvodov prečo nemáme kunsthalle. In SME [online] , Dostupné na internete: PÍSAŘÍKOVÁ, J. Jana Kapelová Galerie u dobérho pastýře Brno. In FlashArt, ISSN , 2012, roč. 6., č. 25, s. 59 IVIČIČ, M. Lovci v raji. In Profil, ISSN , 2012, roč. 9, č. 1, s JELEMENSKÝ, P. Jana Kapelová. In FlashArt, ISSN , 2011, roč. 5., č. 22, s. 59 JELEMENSKÝ, P. Vizuálne umenie v slovenskom TV priestore. In Vlna, ISSN X, 2011, roč. 13, č. 46, s BALOGH, A. Túžite po Kunsthalle? V galériách na vás čakajú pohľadnice pre ministra. In SME, [online] 25/11/2011, Dostupné na internete: OPOLDUSOVÁ, J. Aspoň výtvarníci nezostali ticho. In Pravda [online] 4/5/2011, Dostupné na internete: BARTOŠOVÁ, Z. Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo, alebo: Návod na použitie. In Jazdec. ISSN X, 2010, roč. 2, č. 3, s. 15 BEŇADIK, T. Dvadsať rokov od In Ateliér. ISSN , 2010, roč. 9, č. 10, s. 9 BLAŠČÁK, F. O osvetovej práci. In A2 kultúrny dvojtýždenník. ISSN , 2010, roč. 5, č. 14, s. 3 IVIČIČ, M. Neverending story po slovensky. In A2 kultúrny dvojtýždenník, ISSN , 2010, roč. 5, č. 14, s. 20